Ako sa z frázy “Zmena je život” skutočnosť stala.

Autor: Zuzana Koporcová | 11.3.2014 o 18:58 | (upravené 11.3.2014 o 21:28) Karma článku: 17,77 | Prečítané:  1566x

Ani neviem ako a už je to 10 mesiacov, čo som zavesila prácu zdravotnej sestry na Slovensku na klinec a odišla za prácou do Viedni. Boj s veternými mlynmi som možno v niekoho očiach prehrala, ale napriek všetkému cítim obrovskú úľavu, vďačnosť a šťastie za to všetko, čo mi život priniesol a ako sa veci okolo mňa nakoniec usporiadali.

Nastupujem do rýchlika v Bratislave a prechádzam uličkami, aby som si našla pohodlné miesto pri okne. Usádzam sa v kupé a na stolíku vidím predvolebný bulletin s Robertom Ficom. Niekto kreatívny mu dokreslil čertovské rohy, upírie zuby a vylepšil jeho slogan. Hrubo vytlačeným svieti : „Mojim cieľom je chrániť stabilitu našej krajiny a jej dobré meno v zahraničí.“ V zápätí si prisadá ku mne starší pán, ktorý si hneď všimol moje podrobné skúmanie tohto „dielka“. Po chvíli sa rozhovorí a ja sa medzi rečou dozvedám, že jeho syn žije a pracuje v Bruseli. Rozpráva o synových útrapách, frustrácii s ktorými bojoval počas dvoch rokov po skončení vysokej školy v snahe zamestnať sa v odbore medzinárodné vzťahy. „Veľmi chcel ostať na Slovensku, ale tu jednoducho nedostal ani len šancu. Tam tú šancu napriek tomu, že je cudzinec dostal a je tam veľmi spokojní a rovnako aj jeho nadriadení.“Povedal s hrdosťou v očiach aj v hlase.

Pozeráme na letáčik s Robertom Ficom a je nám obom jasnejšie ako to, že sa zajtra naplní predpoveď počasia, že to dobré meno Slovensku v zahraničí nerobia naši politici, ale celkom obyčajný ľudia. Poznám ich veľa napr. zo zdravotníckeho prostredia a mnohí zastávajú aj vedúce funkcie. Sme všeobecne vo svete známi svojou odbornosťou, pracovitosťou a skromnosťou. Sme veľmi flexibilní, len si niekedy dostatočne neveríme.

Ťažko sa mi číta, alebo počúva, čo sa opäť deje v našich nemocniciach. Historia sa opakuje a žiaľ za tie dva roky nevidím posun k lepšiemu, práve naopak. Raz mi jeden múdry človek povedal: „Keď nedokážeš zmeniť svet okolo seba, zmeň seba samú.“ A to som presne aj urobila.

Vycestovala som za prácou s malou dušičkou, ako ma príjmu v novom, cudzojazyčnom kolektíve. Neraz som bola u nás svedkom, ako sa moji kolegovia nie príliš vľúdne správali k lekárom zo zahraničia a pritom si nevedia ani len predstaviť, aké to môže byť na začiatku náročné aklimatizovať sa a namiesto pomocnej ruky im mnohí s radosťou uštedrovali posmešky. Každému jednému by som pri tejto spomienke priala, aby si aspoň na mesiac obliekol kožu toho druhého!

Ja som mala obrovské šťastie. Prišla som do perfektného kolektívu, kde som skutočne cítila, že som vítaná a vytvorili mi perfektné pracovné podmienky. Možno je to aj tým, že sme skoro každý z iného konca sveta a tak som bola od prvej chvíle jednou z nich. :-) Pokiaľ je dobrá pracovná klíma, príjemné pracovné prostredie a udržiavajú sa dobré medziľudské vzťahy, nevadí vám ani to, že za prácou cestujete stovky kilometrov, ani to, že vám voľno alebo dovolenka končí, lebo sa tešíte na ľudí s ktorými pracujete a stretávate sa. Starenky a deduškovia ma už z diaľky zdravia, kývajú mi a počítajú dni, kedy sa opäť ku nim vrátim. :-) Sú vďační za každé milé a prívetivé slovo a za čas, ktorý im môžeme darovať.

Je len v našich rukách, ako s vlastným životom naložíme. Vždy máme viac možností na výber. Všetko zlé je v konečnom dôsledku aj na niečo dobré. Ja som toho živým príkladom. :-)

Želám Vám jasnú myseľ. :-) Ak túžite po zmene, urobte ju! Choďte za svojimi snami! Prekonajte strach, ktorý Vás paralyzuje! A samozrejme choďte voliť!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Ak si kúpite kuracinu v Tescu, môže vás zastaviť esbéeskár

V niektorých predajniach dáva Tesco bezpečnostné prvky aj na mäso.


Už ste čítali?