Verila som a stále verím v ideály a spravodlivosť. Ale realita je žiaľ na míle vzdialená. Ako je vôbec možné, že spravodlivosť vždy ťahá za kratší koniec a na každého platí iný meter? Tieto otázky si kladiem dosť často posledné mesiace.
Som jednou z čiernych oviec nemocnice, ktoré ani v druhom kole nepodpísali dohody o zmene pracovnej zmluvy, kde sestrám zamestnávateľ aby obišiel zákon rozdelil pracovný úväzok na 30% sestru a na 70% manažérku pacienta a zdravotnej dokumentácie.
Sama som bola svedkom toho, akých zákerných donucovacích metód je náš manažment schopný. Neštítili sa ani vyhrážok a zastrašovania rôzneho charakteru. Etický kódex, naše občianske a ústavné práva a štábna kultúra upadli do zabudnutia. Vedenie sa na ňu odvoláva len, keď sa im to hodí. Odlišný názor a vyjadrenie vlastných myšlienok a hájenie svojich práv, garantované ústavou je absolútne neprípustné. Tieto praktiky sa šíria aj na našich priamych nadriadených, ako infekčná nákaza. Nie raz mi vytkla moja vedúca sestra, že si vraj potrebujem niečo dokazovať a už by som s tým mohla prestať!
Od 1.4. 2012 sa o pacientov starajú manažérky pacienta a zdravotnej dokumentácie. Je na mieste spýtať sa kompetentných orgánov a inštitúcii, či majú pacienti v tomto zariadení zabezpečenú kvalifikovanú starostlivosť? Či splňa toto zariadenie personálne normatívy? Určite splňa, čo sa týka „manažérok“, ale zdravotných sestier? Môžu byť manažérky poverené aplikovaním intravenóznych liečiv.
Novou nádejou posledných mesiacov je pre nás Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek. Keď v našom zariadení vznikla členská základňa, splnili sme si oznamovaciu povinnosť voči zamestnávateľovi. A tým sa to začalo...
Oznámenie o založení odborovej organizácie vedenie nemocnice nebralo na vedomie. No keď sestry prejavili záujem o vstup, predvolala si ma manažérka ošetrovateľstva, aby som sa preukázala, kto sme, čo sme a koho zastupujeme. V spoločnosti právnika mi oznámila, že zamestnávateľ si neželá, aby som šírila osvetu na pracovisku ani mimo môjho pracovného času a to s odôvodnením, že : čo ak sestra podá pacientovi nesprávny liek, lebo má hlavu v „odboroch“.Ale keď sestra podá pacientovi nesprávny liek, lebo má hlavu plnú strachu o svoju budúcnosť a svoju rodinu je samozrejme len a len jej vina!
Tiež mi zakázala nechávať sestrám na oddeleniach prihlášky do odborov. Povedali mi, že smiem s prípadnými členkami komunikovať len písomnou formou alebo mimo pracoviska. Na stretnutí sa objavil aj člen správnej rady nemocnice. Síce budúcu spoluprácu s odbormi nevylúčil, ale následne povedal, že aj tak nebudeme mať žiadnych členov a keď aj budeme a dozvie sa, že vstúpili do odborov pod nátlakom, bude z toho vyvodzovať dôsledky, čo mi prišlo práve z jeho úst dosť komické, lebo som si spomenula na situáciu s dohodami spred pár mesiacov. Myslím si, že je zaujimavé, že chce teraz ísť nad rámec svojich kompetencií a hájiť dobro každého zamestnanca. Zrejme si myslí, že ľudia vstupujú pod nátlakom odborárov a nie ako dôsledok nátlaku vedenia nemocnice a nečinnosti vlády. Nakoniec to uzavrel, že jemu je to aj tak jedno, pretože nemocnicu aj tak predá Pente.
Manažérka ošetrovateľstva následne vedúcim sestrám zakázala rozprávať sa so mnou v pracovnom čase a tiež vydala pokyn, že ma nesmú púšťať medzi seba na oddelenia. Posťahovala z oddelení všetky prihlášky a prospekty k odborom.Počas prebiehajúcej kontroly z nemenovanej zdravotnej poisťovne vedúca sestra kázala jedinej službukonajúcej 30% -nej sestre na ošetrovacej jednotke intenzívnej starostlivosti povedať, keby sa jej niekto pýtal, že sú tam tri 100% -né, spolu s asistentkou.
Neviem, či v našej nemocnici čítajú Zákonník práce. Je v ňom niekoľko ustanovení garantujúcich pôsobenie odborov na pracoviskách, uvádzam len dva:
zamestnávateľ podľa svojich prevádzkových možností poskytuje zástupcom zamestnancov na nevyhnutnú prevádzkovú činnosť bezplatne v primeranom rozsahu miestnosti s nevyhnutným vybavením a uhrádza náklady spojené s ich údržbou a technickou prevádzkou
zamestnávateľ je povinný umožniť pôsobenie odborových organizácií na pracovisku
Zamestnávateľ v lepšom prípade iba oddignoroval vačšinu povinností vyplývajúce zo zákona smerom ku odborom (a aj všeobecne) s pofidérnym oddôvodnením, že sa sestry musia plne sústrediť na prácu a nerozptylovať sa.Ale dôsledne dodržuje vyhlášky, zákony keď dbá na naše povinnosti, pravidlá a nariadenia a následne to postihuje stiahnutím osobného ohodnotenia... Zdá sa Vám to logické a primerané? Alebo vo svetle minulých udalostí smiešne, účelové a prispôsobené na mieru?
Ak áno, tak už aj vy viete, ako sa meria dvojitým metrom...
(podobnosť so skutočnosťou je čisto náhodná. Ak sa predsa len v tomto článku niekto našiel, je to jeho problém.)